Riaditeľkou prvej súkromnej jazykovej školy VAGES v Nitre je Ing. Ivana Bytelová. Porozprávali sme s ňou aj o tom, ako pôsobila na misii v Kambodži.
Kde ste študovali...
Vyštudovala som Komerčné právo na Vysokej škole ekonomickej v Prahe a teraz dokončujem štúdium Psychológie na Filozofickej fakulte Univerzity Karlovej.
Cesta k vedeniu jazykovej školy asi nebola taká jednoznačná z pohľadu charakteru štúdia...
Nie, to je pravda. Veľmi rada cestujem a spoznávam cudzie kultúry. Tak sa i moje pracovné aktivity sústreďovali do zahraničia. Ešte ako študentka som pôsobila na Srí Lanke v rámci pracovnej stáže AIESEC. Jedna z mojich posledných pracovných aktivít pred prevzatím jazykovej školy bolo vedenie rozvojovej misie organizácie Člověk v tísni v Kambodži. Misiu som zakladala a viedla takmer tri roky. Venovali sme sa najmä zlepšovaniu zdravotníckej starostlivosti o kambodžské matky a deti. Pri všetkých svojich cestách som prirodzene prichádzala do kontaktu s cudzími jazykmi. Keď som sa vrátila žiť naspäť domov, do Nitry, a dostala som ponuku prevziať vedenie jazykovej školy, prišlo mi to ako veľmi vhodná práca. Je pre mňa dôležité robiť niečo, čo je spoločensky prospešné a jazykové vzdelávanie považujem za oblasť, ktorá významne prispieva k rozvoju ľudského potenciálu. Zároveň je to pre mňa príležitosť, ako zostať v kontakte s cudzími jazykmi a kultúrami.
Ako by ste charakterizovali teraz svoju prácu?
Moja práca pozostáva najmä z celkovej organizácie chodu školy. Venujem sa strategickému plánovaniu smerovania školy, vedeniu jej pracovníkov, finančnému manažmentu, marketingu a mnohým iným veciam, ktoré vedenie školy vyžaduje. Čiastočne som i učila, najmä právnu a obchodnú angličtinu. Posledný školský rok som však kvôli pracovným i osobným dôvodom od učenia na čas upustila.
Čím ste chceli byť ako dieťa, prešli ste vo svojich snoch klasické detské predstavy o budúcom povolaní?
Ani nie, nikdy som nesnívala o ničom konkrétnom. Ale keďže pochádzam z rodiny lekárov, tak som si dosť dlho myslela, že budem tiež lekárka. Pri rozhodovaní sa o vysokej škole však zasadla rodinná rada a rozhodli sme sa inak. Lekárov už u nás bolo dosť, zato ekonóm ani jeden.
Aké jedlo milujete a čo naopak nie?
Ako dieťa som nechcela jesť takmer nič iné než palacinky s čokoládou. I dodnes mám veľmi rada sladké. Ale tiež jem veľa ovocia a zeleniny. Naopak neznášam hríby, tie mi naozaj nechutia.
Ochutnali ste na svojich cestách aj niečo exotické? Prípadne doniesla ste si z ciest nejaký dobrý recept?
Najlepšie jedlo majú podľa mňa na Srí Lanke. Tam som sa tešila na každé jedno jedlo a chutilo mi až tak, že som tam pribrala 10 kíl! Vedela som, že doma mi také jedlo bude chýbať, a tak som sa ho naučila variť. Problém je, že mnohé ingrediencie u nás nedostať kúpiť, takže som schopná uvariť naozaj iba pár základných jedál. Napríklad omáčku dhal z červenej šošovice, alebo kari z kešu.
Čo rada robíte vo svojom voľnom čase?
Veľmi rada športujem, najmä tancujem, behám a plávam. Nakoľko máme malé dieťatko toho času je teraz na takéto aktivity minimum, ale to nevadí, užívam si status mamy z celej duše!
autor článku: Daniela Hrnčárová